Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.
Pri hľadaní riešení klimatickej zmeny sú lužné lesy často prehliadané. Obnova lužných lesov však môže hrať veľmi dôležitú úlohu pri snahe znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére.
Stromy majú schopnosť zachytávať veľké množstvá CO2 z atmosféry a ukladať ho v podobe uhlíka vo svojich tkanivách. Dospelý strom takto dokáže za jeden rok „vytiahnuť“ až 22kg CO2 z atmosféry. Vďaka tomu sú lesy nesmierne dôležité v snahe spomaliť prebiehajúcu klimatickú zmenu, ktorá je spôsobená vysokou koncentráciou CO2 v atmosfére – najmä z dôvodu spaľovania fosílnych palív.
Nie je však les ako les a niektoré typy lesov zachytávajú oxid uhličitý lepšie, ako iné.
Lužné lesy – čiže lesy na nížinách v okolí riek majú práve vďaka riečnej dynamike oveľa vyššiu produktivitu a tým pádom aj oveľa vyššiu schopnosť zachytávania a ukladania CO2. Vo vegetácii a pôde majú lužné lesy 2-krát vyššie zásoby uhlíka ako lesy vo vyšších nadmorských výškach.
V lesoch je pri ukladaní uhlíka dôležitá predovšetkým pôda. V nej sa ukladá až polovica uhlíka, ktorú les absorbuje. A presne to je dôvod, prečo sú lužné lesy v absorbovaní a ukladaní uhlíka jednotkou spomedzi lesov. Vďaka riekam, pri ktorých rastú a pravidelným záplavám sa pôda v lužných lesoch neustále obnovuje, čo z nich robí doslova vysávače CO2 – hektár lužného lesa drží až 354 ton CO2.
Schopnosť lesa zachytávať CO2 tiež ovplyvňuje spôsob, akým sa v ňom hospodári. Intenzívne lesné hospodárstvo a rozsiahla ťažba dreva narúšajú lesnú pôdu, pri čom sa uvoľňujú veľké množstvá CO2. Z lesa sa tak pri ťažbe stáva zdroj emisií CO2.
Monokultúra hybridných topoľov
Lužné lesy na území Slovenska v okolí Dunaja sú dnes pod veľkým tlakom intenzívneho lesného hospodárstva. Lesné hospodárstvo v lužných lesoch je tiež postavené na pestovaní nepôvodných hybridných druhoch topoľov. Hybridné nepôvodné druhy drevín majú negatívny vplyv nielen na biodiverzitu, ale aj na klímu, keďže majú o polovicu nižší potenciál ukladať uhlík ako pôvodné lesy.
Lesy v inundácii Dunaja boli taktiež postihnuté zmeneným vodným režimom kvôli výstavbe Vodného Diela Gabčíkovo. Voda bola z pôvodného koryta Dunaja odvedená a veľká časť ramennej sústavy, kde lesy rastú dnes vysychá kvôli nedostatku vody. Chýbajúca riečna dynamika a chýbajúce záplavy, ktoré lužný les potrebuje znižujú schopnosť lesa sa obnovovať a tým sa znižuje aj jeho potenciál ukladať CO2.
Predovšetkým v kontexte prebiehajúcej klimatickej krízy sa obnova lužných lesov ponúka ako jedno z efektívnych riešení na mitigáciu klimatickej zmeny. Obnovou prirodzeného riečneho režimu zavedením pravidelných kontrolovaných záplav v inundácii Dunaja by sme nakopli chýbajúce prirodzené procesy v lužných lesoch a prírode blízke lesné hospodárenie by zabezpečilo, že budú zohľadnené ekologické potreby lesa.
Investície do obnovy lužných lesov by priniesli benefit nielen pre biodiverzitu, ale vďaka ich úžasnej schopnosti čerpať CO2 z atmosféry taktiež pre klímu a pre spoločnosť.
