Vďaka spolupráci s BROZ na projekte Climate Game On som mal možnosť zúčastniť sa koncom tohto leta (25. – 31. 8.) na meetingu v Rumunsku, organizovanom združením Milvus.

Tento projekt je zameraný na zvyšovanie povedomia o zmene klímy, a súčasne na hľadanie pozitívnych príkladov, ako sa s ňou vyrovnávať. Spolu s ďalšími mladými ambasádormi projektu z Bulharska, Lotyšska, Litvy, Maďarska a Rumunska sme mali možnosť dozvedieť sa množstvo poznatkov, najmä o vplyvoch zmien klímy na vtáctvo. Miestom nášho stretnutia bolo jedno z najcennejších centier biodiverzity – delta Dunaja.

Prvé štyri dni sme strávili v krúžkovateľskom tábore Chituc na južnom okraji biosférickej rezervácie, chrániacej Dunajskú deltu. Vďaka polohe na východoeurópskej migračnej trase na pobreží Čierneho mora, na úzkom polostrove medzi brakickým jazerom Sinoe a morom, je Chituc vynikajúcim miestom pre sledovanie a výskum vtáčej migrácie. Nárazové siete pre odchyt vtákov tu sú lokalizované v rozličných typoch biotopov – v krovinách, na rozhraní kríkov a litorálnej vegetácie na brehu jazera i priamo v trstine. 

obr. 1. Ráno v Chituce

Našou úlohou bolo pomáhať pri chode tábora; konkrétne kontrolovať odchytové siete, vyberať z nich odchytené vtáky, transportovať ich do krúžkovateľskej jurty a pomáhať so značením a zberom biometrických dát z odchytených jedincov. Získané dáta môžu prispieť k mozaike informácií o tom, ako zmena klímy dopadá na zmenu fenológie i morfológie vtákov, teda ako sa mení vtáčie správanie v súvislosti s načasovaním hniezdnej sezóny i migrácie a ako sa tieto zmeny odrážajú na vtáčom tele.

obr. 2. Kontrola sietí

Odchyt prebiehal od východu do západu slnka s prestávkou v čase obeda a v skorých popoludňajších hodinách, aby sa zabránilo prehrievaniu odchytených vtákov. Podarilo sa nám okrúžkovať stovky jedincov desiatok vtáčích druhov, ktoré väčšina z nás videla po prvý raz v živote „v ruke“ – mnohých spevavcov (trsteniarik roľný – Acrocephalus agricola, skaliarik sivý – Oenanthe oenanthe) i bahniakov (prieložník stepný – Glareola pratincola, brehárik ploskozobý – Calidris falcinellus, či kamenár strakatý – Arenaria interpres). 

obr. 3. Mladý prieložník stepný (Glareola pratincola)

Počas obedňajšej pauzy v odchytoch sme mali aj priestor na oddych, spoločné rozhovory, možnosť ochutnať skvelé domáce špeciality, ale aj okúpať sa vo vodách vyhriateho Čierneho mora. Dôležitou súčasťou programu boli diskusia s Anou Otiliou Nuțu, členkou expertného fóra EÚ pre energetiku, a prezentácia zakladateľa tábora Attilu Mártona o tom, ako sa vtáky vyrovnávajú so zmenou klímy.

obr. 4. Ana Otilia Nuțu diskutuje s účastníkmi meetingu

Program zvyšných troch dní pozostával z návštevy Dunajskej delty, patriacej do Svetového dedičstva UNESCO. Naším domovom sa stal plávajúci hotel Ibis, vďaka čomu sme naozaj 24 hodín denne trávili priamo v srdci delty. Prebúdzanie za zvukov ranného močiara a možnosť sledovať pri raňajkách pelikány letiace priamo za oknom patrí k slovami len ťažko opísateľným zážitkom, pričom o podobné skúsenosti nebola v delte núdza. 

obr. 5. Ráno uprostred delty

obr. 6. Kráľ dunajského neba, orliak morský (Haliaeetus albicilla)

Náplňou tejto časti meetingu bolo pozorovanie a zaznamenávanie fauny i flóry delty, spojené s diskusiami o potenciálnom ohrození tohto územia. Väčšinu času sme trávili na palube menšej lode, ktorá bola súčasťou plávajúceho hotela, no vďaka menšej veľkosti sa mohla dostať priamo k najcennejším a najzaujímavejším častiam delty – k jazerám Lacul Iacob, Bogdaproste, Trei Iezere, či rôznym ramenám. 

obr. 7. Lacul Iacob

obr. 8. „Safari“ na rumunský spôsob

Zážitkom bola aj návšteva rázovitej dedinky Letea, ktorá sa nachádza na pieskových dunách, odrezaná od zvyšku civilizácie. Neďaleko obce sa nachádza nesmierne cenná chránená oblasť Letejský les, ktorý tvorí biotop viatych pieskov, obklopených zachovaným pralesným porastom. Táto rezervácia vytvára životný priestor pre množstvo unikátnych rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých mnohé sú na Slovensku kriticky ohrozené; ako je napríklad chvojník dvojklasý (Ephedra distachya) a krakľa belasá (Coracias garrulus).

obr. 9. Dedina Letea

obr. 10. Letejský les a viate piesky s porastom chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya)

obr. 11. Krakľa belasá (Coracias garrulus)

Pozorovali sme nesmierne množstvá vtákov – kŕdle majestátnych pelikánov ružových (Pelecanus onocrotalus), ale aj rôzne druhy volaviek, čajkovitých vtákov, či kačíc – obývajúcich zdanlivo nepreniknuteľnú spleť ramien, mokradí, jazier a pieskových dún. Avšak napriek tomu, že ide o prísne chránené prírodné územie svetového významu, neustále čelí tlaku znečistenia, zintenzívňovania poľnohospodárstva a lodnej dopravy, zámerov na výstavby elektrární, ale aj zvýšenému vyrušovaniu zo strany turistov. Na vlastné oči sme sa mohli vidieť nové mamutie turistické rezorty, či zásahy do sústavy ramien prehlbovaním dna a čistením brehov pre lepšiu prieplavnosť lodí. Našťastie si však veľká časť tohto regiónu udržiava tradičný ráz citlivého spolužitia človeka s prírodou, ktoré, ako veríme, zostane zachované aj v turbulentnej budúcnosti čoraz výraznejších zmien počas „veku človeka“ – antropocénu.

obr. 12. Pelikány ružové (Pelecanus onocrotalus) a kormorány malé (Microcarbo pygmaeus)

obr. 13. Kormorány veľké (Phalacrocorax carbo)

obr. 14. Prehlbovanie koryta jedného z ramien

Chcel by som sa na tomto mieste ešte raz poďakovať všetkým organizátorom – Attila Márton, Tamás & Judith Papp a Katalin Parragh – z Milvusu za skvele pripravené a podnetné stretnutie, na ktoré rozhodne všetci účastníci budú dlho v dobrom spomínať. Zároveň ďakujem Adriane Brossmanovej a organizácii BROZ za to, že som mal možnosť participovať na tomto projekte ako jeden z mladých ambasádorov.

obr. 15. #ChitucGameOn